1.     Potreba

- je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok.

Potreby môžeme členiť z rôznych hľadísk: vývojové hľadisko, časť potrieb súvisí so zachovaním človeka ako živého tvora alebo živočíšneho druhu.

Primárne potreby (prijímanie potravy, ochrana pred chladom, pohlavný pud).

Sekundárne, t. j. získané na naučené, potreby (sociálne – ľudské práva a sloboda, ekonomické – potreby súvisiace s výrobou a spotrebou, etické, kultúrne a iné potreby).

Z hľadiska počtu subjektov členíme potreby na individuálne, kolektívne a spoločenské.

Každý človek má svoje vlastné, individuálne potreby. Vyplývajú zo spoločných potrieb – kolektívnych alebo spoločenských (ochrana životného prostredia, zdravie, vzdelanie, ziskovosť, úspech a iné).

Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby, je statok. Statok je pôda, diaľnica, plod v lese, stroje, potraviny, ale aj vedomosti a zručnosti.

2.     Klasifikácia statkov

Všetko užitočné, čo uspokojuje ľudské potreby, je statok.

 Voľné statky sa vyskytujú voľné v prírode a v relatívne dostatočnom množstve (lesné plody, vody riek).

Ekonomické statky sú vzácne statky. Ich obmedzené množstvo nemôže uspokojiť všetky potreby (pôdu, nerasty).

Hmotné – ryby v potoku

Nehmotné – vedomosti, služby.

Výroba

n premena výrobných vstupov na výstupy

n pretváranie prírody s cieľom získať úžitkové statky na uspokojenie potrieb

 

Podstata výroby

- transformačný proces - premena vstupov na výstupy = vecná stránka výrobného procesu

- kombinačný proces - kombinácia výrobných faktorov = organizačná stránka výroby

- reprodukčný proces - peňažné prostriedky získané z predaja výrobkov sa opäť použijú na výrobu = hodnotová stránka výrobného procesu

Ciele výrobnej činnosti

- kvantitatívne - vyrobiť dostatočné, potrebné množstvo výrobkov

- kvalitatívne - efektívnosť, hospodárnosť, rentabilita

 

Členenie výroby

1. výrobný program

a) základná - hlavný výrobný program

b) doplnková - využitie výrobnej kapacity, spracovanie odpadu

c) pridružená - výroba v inom odbore

2. vzťah k výrobku

a) hlavná - výsledkom je základný výrobok

b) pomocná - produkuje pre hlavnú výrobu

c) vedľajšia - výroba energie

3. priebeh výrobného procesu

a) spojitá = kontinuálna - neprerušovaná

b) nespojitá = diskontinuálna - prerušovaná

4. zložitosť

a) zložitá

b) jednoduchá

5. použitá technika

a) ručná

b) strojovo-ručná

c) strojová

d) automatizovaná

6. fázy

a) predzhotovujúca - príprava materiálu

b) zhotovujúca - zhotovovanie výrobku

c) dohotovujúca - konečná úprava

7. opakovateľnosť

a) hromadná

b) sériová

c) kusová

 

Miera opakovateľnosti výroby sa prejavuje v počte vyrábaných druhov výrobkov. Hlavné znaky:

- strojové zariadenie (jednoúčelové, automatizované, univerzálne viacúčelové)

- pracovníci (špecializovaní, univerzálni)

- technická príprava výroby (podrobná, menej podrobná)

- ekonomické výsledky (dĺžka výrobného procesu, náklady, produktivita práce

 

Hromadná výroba

- najvyššia opakovateľnosť výroby

- výroba jedného alebo malého množstva počtu druhov výrobkov vo veľkých množstvách

- jednoúčelové stroje a zariadenia

- vysoká deľba práce = menej kvalifikovaní pracovníci

- podrobná, do detailu vypracovaná príprava výroby

- nízke náklady, vysoká produktivita práce, ekonomicky najvýhodnejší typ

- musí byť zabezpečený odbyt

- nie je vhodná pre niektoré typy výrobkov (odevy)

 

Sériová výroba

- opakovateľnosť je menšia

- výroba viacerých druhov výrobkov v určitých dávkach - sériách

- veľkosériová, strednesériová, malosériová

- prechod medzi hromadnou a kusovou výrobou

- viacúčelové aj jednoúčelové stroje

- menšia deľba práce

- príprava výroby nie je až tak podrobne prepracovaná

- náklady sú vyššie, produktivita práce je nižšia

Kusová výroba

- neopakovateľnosť výroby

- univerzálne strojové zariadenie - viacúčelové

- vysoká kvalifikácia pracovníkov, menšia deľba práce

- technická príprava výroby je na každý výrobok zvlášť

- náklady sú vysoké, produktivita práce je nízka

Zákonitosti výrobného procesu

1. Proporcionálnosť - vyváženie jednotlivých zložiek výrobného procesu, cieľom je nerušený priebeh výrobného procesu

2. Paralelnosť - súbežné vykonávanie výrobných operácií (výrobná operácia - základná zložka výrobného procesu = súhrn činností vykonávaných na 1 materiály 1 robotníkov s použitím tých istých pracovných nástrojov, člení s na úkony, pohyby), cieľom je skrátenie dĺžky výrobného procesu = urýchlenie dohotovenia výrobku a jeho presunu na trh = zníženie potreby zásob surovín, materiálu, nedokončených výrobkov, peňazí - urýchlenie obratu

3. Rytmickosť - rovnomerný a pravidelný priebeh výrobného procesu - v rovnakých časových intervaloch sa vynaloží rovnaké množstvo práce - vyrobí sa rovnaké množstvo výrobkov

4. Nepretržitosť - priebeh výrobného procesu bez prerušenia, je to súhrnný ukazovateľ proporcionálnosti, paralelnosti a rytmickosti, najvyšší stupeň - kontinuálna výroba

Výrobné faktory

a) pôda - poskytuje priestor na realizáciu výroby (poľnohospodárska pôda, pôda na výstavbu ciest, budov, tovární, priehrad a pod. a všetky ostatné prírodné zdroje - slnko, voda, vzduch, suroviny, ...)

b) práca - čas, ktorý ľudia vynakladajú vo výrobnom procese. Jej kvalitu a množstvo ovplyvňujú fyzické a duševné vlastnosti človeka. Účinnosť môžeme zvyšovať rastom kvalifikácie a lepšími výrobnými nástrojmi

c) kapitál - statky dlhodobej spotreby vyrobené na to, aby slúžili na výrobu iných statkov

 

3.     Trhový mechanizmus

Pojem trhový mechanizmus je odvodený od slova trh. Trh najjednoduchšie charakterizujeme ako miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu. Na trhu sa teda uskutočňujú vzájomné kontakty medzi kupujúcimi a predávajúcimi, aby si prostredníctvom peňazí vymenil svoje tovary a služby.

Podľa počtu predaných tovarov rozlišujeme

a)      čiastkové trhy

b)       agregátne trhy

Čiastkovým trhom rozumieme trh, na ktorom predáva a kupuje jeden druh tovaru (napríklad trh automobilov, trh televízorov, trh pšenice). Agregátny (súhrnný, sumárny) trh je trhom všetkých tovarov a služieb.

 

Podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy na:

1.      Trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom výrobné faktory práca, pôda, kapitál)

2.      trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na ňom tovary a služby  určené pre osobnú spotrebu

3.      finančný trh – sústreďujú a prerozdeľujú sa na ňom peňažné prostriedky medzi jednotlivými ekonom. subjektami

 

Podľa územného hľadiska:

a)      miestny- regionálny

b)      národný – v rámci jedného štátu

c)      medzinárodný – prekračuje hranice štátov

d)      svetový - vznikol na základe rozvíjajúcej sa medzinárodnej deľby práce

Úlohy trhu:

1. trh prostredníctvom konkurenčných vzťahov vedie k podnikavosti a súťaživosti,
2. trh prispôsobuje výrobu potrebám domácich a zahraničných odberateľov,
3. trh je nenahraditeľný, pretože cena ako hodnotný parameter sa môže prejaviť len na trhu,
4. trh je odrazom momentálnych a krátkodobých záujmov, nerieši úlohy perspektívneho charakteru.

 

4.     Charakteristika podniku a podnikania

Podnikanie - sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku.

 

Podnikateľom sa chápe: 1. osoba zapísaná v obchodnom registri  2. osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia  3.osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov  4. fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapisaná do evidencie podľa osobitného predpisu

 

Podnik môžme charakterizovať ako súbor hmotných, nehmotných a osobných prvkov podnikania.

Podnik - Je  samostatný ekonomicky -právny subjekt,ktorý využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby, ktoré sú určené napredaj. 

Ekonomická samostanosť podniku - štát nezasahuje priamo do činnosti podniku; podnik rozhoduje a zabezpečuje si svoju hospodársku činnosť samostatne (nákup, výroba, odbyt). Na konci účtovného obdobia vykazuje zisk alebo stratu.

1.Finančná rovnováha- jej podstatným znakom je likvidita podniku, t.z. jeho platobná schopnosť-schopnosť v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie hradiť si svoje záväzky

2.Rentabilita (ziskovosť)

3.Hospodárnosť-  optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi.

 

Právna subjektivita - podnik má právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektmi (podnikmi, zamestancami, štátom);

sú zodpovedné za záväzky, ktoré vyplývajú z uzatvorených zmlúv.

Podľa Obchodného zákonníka sa podnikateľom rozumie:

 

a)osoba zapísaná v obchodnom registri

b)osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia

c)osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov

d)fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu

 Vznik podniku - podľa Obchodného zákonníka každý podnik musí byť zapísaný do obchodného registra. čím sa stáva právnickou osobou (PO). 

Pri zakladaní podniku sa sledujú tieto ciele: 1.maximalizácia zisku 2.sociálne ciele 3.dobré meno podniku 4.starostlivosť o životné prostredie

Tieto ciele podniku sa plnia prostredníctvom funkcií. Funkcia je súhrn činností, ktorými podnik plní svoje základné ciele. Medzi tieto činnosti patri: personálna činnosť, investičná výstavba, zásobovanie, výroba, marketing, financovanie a management (riadenie)

 

Obchodným menom rozumieme názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Pri fyzických osobách je obchodným menom jej meno a priezvisko. Obchodné meno spoločností je názov, pod ktorým sú obchodné spoločnosti a družstvá zapísané v OR. Ak právnická osoba nebola zapísaná do OR, potom obchodným menom rozumieme názov pod akým bola zriadená. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom  iného podnikateľa.

Právo na obchodné meno môže:

a)     byť zdedené

b)     prejsť na nástupnícku osobu

c)      byť prevedené na základe zmluvy.

Obchodný register predstavuje verejný zoznam podnikov, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje, ktoré sa týkajú podnikateľov. Obchodný register vedú okresné súdy pre podniky, ktoré majú sídlo v jeho obvode a zápis do neho je povinný.

Do obchodné registra sa zapisujú tieto údaje:

a)     obchodné meno

b)     bydlisko FO alebo PO, miesto podnikania

c)      identifikačné číslo

d)     predmet podnikania

e)     právna forma PO

f)        a ďalšie skutočnosti, ktoré ustanovuje zákon.

 

Okrem týchto náležitostí sa do Obchodného registra zapisujú aj iné údaje, ktoré závisia najmä od právnej subjektivity podniku ako sú napríklad údaje o spoločníkoch, členoch riadiacich orgánov, prípadne výška vkladov a podobne. Obchodný register vedie registrový súd v mieste podnikania alebo v mieste trvalého bydliska podnikateľa.

V rámci obchodných vzťahov vznikajú podnikateľovi určité práva a povinnosti. Podnikateľ je zodpovedný za následky svojho konania. Ak je podnikateľom fyzická osoba, koná osobne ak ide o právnickú osobu, koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorý určuje právny predpis a líši sa pri jednotlivých právnych formách podnikateľskej subjektivity. Okrem toho sa podnikateľ môže nechať zastupovať vo svojom konaní a to na základe plnomocenstva alebo prokúry, čo je najvyššia forma zastúpenia.

V súvislosti s právami a povinnosťami podniku by bolo vhodné spomenúť obchodné tajomstvo, čo je určitý druh práva vyplývajúci pre podnikateľa. Tvoria ho všetky skutočnosti obchodnej výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú nejakú hmotnú alebo nehmotnú hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch dostupné  a podľa podnikateľa by mali byť utajené.

Právo nakladať s obchodným tajomstvom patrí podnikateľovi. Okrem toho, každý podnikateľ má právo zamestnávať neobmedzený počet zamestnancov, nadobúdať majetok v neobmedzenom rozsahu. Podnik je povinný viesť účtovníctvo (podniky zapísané do OR musia viesť podvojné účtovníctvo, nezapísané môžu viesť podvojné ale i jednoduché účtovníctvo). Podnik je povinný odvádzať štátu príslušné dane a takisto dbať na to aby neohrozovali životné prostredie  a bezpečnosť svojich pracovníkov.

Členenie podnikov:

a) podľa predmetu podnikateľskej činnosti (výrobné, obchodné, dopravné, poskytujúce služby ....

b) podľa formy vlastníctva ( štátne podniky- majetok, s ktorým podnik hospodári je štátny,

                                                súkromné podniky - majetok týchto podnikov je súkromným vlastníctvom a o ich činnosti a za plnenie záväzkov zodpovedá vlastník;

                                           družstvá

c) podľa veľkosti ( malé, stredné,veľké podniky)

d) podľa vzťahu k štátnemu rozpočtu ( verejnoprospešné -  rozpočtové, príspevkové; podniky s podnikateľskou činnosťou; podniky pre špeciálne úlohy - napr.úsek bezpečnosti)

Úlohy podniku

Podnik v podmienkach trhového hospodárstva plní tieto úlohy:

1. Musí vyrábať také výrobky a poskytovať také služby, ktoré odberatelia (zákazníci)

potrebujú. Musí sa prispôsobiť požiadavkám trhu a musí vyrábať kvalitné výrobky.

2. Za odpredané výrobky alebo poskytnuté služby musí získať viac peňažných prostriedkov,    

    ako by potreboval na ich výrobu, čiže musí dosahovať zisk.

3. Musí dosahovať rýchlu návratnosť vložených peňažných prostriedkov.

4. Musí si zabezpečiť svoj rozvoj a perspektívu, musí prichádzať na trh s novými  

    a  kvalitnými výrobkami.

Zrušenie a zánik podniku

Dôvody na zrušenie podniku môžu byť podľa zákona rôzne:

- uplynutie doby, na ktorú sa založil;

- dosiahnutie účelu, na ktorý sa založil;

- rozhodnutie podnik ateľa o dobrovoľnom zrušení;

- vzájomná dohoda spoločníkov;

- súdne rozhodnutie;

- vyhlásenie konkurzu.

Bez likvidácie sa ruší podnik, ak ide o jeho dobrovoľné zrušenie a podnik má svojho právneho nástupcu; hospodárska činnosť podniku pokračuje ďalej, preto likvidácia nie je potrebná.

Likvidácia – nastáva pri nútenom zrušení podniku; rozpredáva sa majetok podniku,  atakto získané peniaze sa použijú na uhradenie záväzkov podnikov.

Konkurz – vyhlasuje sa na majetok podniku, ktorý nie je schopný uhrádzať svoje záväzky.

Zánik podniku – podnik zaniká vymazaním z obchodného registra.

 

5. Podnikateľské riziko a spôsoby jeho redukcie

Podnikateľ vkladá do podniku finančné zdroje, znáša riziko, zodpovednosť, má záujem na zisku a je nezávislý. Podnikateľské riziko predstavuje nebezpečenstvo, že skutočné výsledky hospodárskej aktivity sa budú negatívne odchylovať od plánovaných. Toto riziko spôsobujú rôzne faktory, ktoré nazývame faktory podnikteľského rizika. Sú to vlastne príčiny, ktoré k nemu môžu viesť. Faktory delíme na: a.interné: spôsobované osobnosťou podnikateľa, napr.podcenenie konkurencie b.externé: mimo podniku, napr. živelná pohorma, zmena vládnej politiky; Ďalej môžme faktory podnikateľského života rozdeliť na systematické a nesystematické. Systematické faktory sa týkajú väčšiny   podnikov (napr. zmena vládnej politiky apod.). Nesystematické sa týkajú len jedného podniku (napr. poškodenie nejakého zariadenia, majetku podniku)

 

Keďže podnikatelia sú tiež len ľudia a platí „sto ľudí, sto chutí“, tak aj postoje podnikateľa al. akéhokoľvek ekonomického subjektu k tomuto riziku sa líšia:

a)averzia k riziku -odpor,risk. Podnik má averziu k riziku ak uprednostňuje istý výsledok pred náhodným výsledkom s tou istou očakávanou hodnotou

b)neutrálny postoj k riziku-podnikateľovi je to jedno

c)sklon k riziku- „risk loving“-opak averzie k riziku, Podnikateľ uprednostňuje náhodný pred istým výsledkom.

 

Medzi Metódy redukcie podnikateľského rizika patria redukcia faktorov (zníženie nebezpečenstva tých vplyvov, ktoré spôsobujú podnik. riziko) a zmiernenie dôsledkov podnikateľského rizika.

Redkciou faktorov rozumieme: diverzifikáciu rizika- diverzifikujeme výrobu; flexibilitu rizika- organizovanie technologického procesu, ktorý umožňuje pružne reagovať na očakávané výkyvy v podnikovom prostredí, napr. používaním univerzálneho zariadenia apod.; delenie rizika na viac subjektov-riziko sa delí medzi viac podnikov (najmä banky pri úverovaní riskantných investičných projektoch); transfer rizikika-prenos časti al. celého rizika na nejaký iný subjekt, Osobitným prípadom transferu rizika je poistenie.

 

6. Podnikateľská stratégia

-vymedzenie strategického cieľa podniku a metód  (opatrení) na jeho dosiahnutie

Strategický cieľ podniku- je to budúci želaný stav podniku. Stratégia sa vypracováva na dlhšie obdobie (väčšinou 5 a viac rokov). Preto je tu dôležitá variantnosť-treba počítať so situáciami, ktoré môžu nastať nezávisle od rozhodnutia podniku.

 

7.Životný cyklus podniku

Všetky podniky majú ŽC. Môže byť identický zo ŽC výrobku.

Za základné fázy ŽC výrobku môžeme považovať:

1.) vznik a založenie podniku,

2.) rast,

3.) stabilizácia,

4.) sanácia,

5.) zánik alebo ďalší rast.

 

Popis jednotlivých etáp životného cyklu dopravného podniku

 

Podstatou životného cyklu danej prepravnej služby možno vyjadriť ako jej život, ktorý vykazuje podobné znaky a zákonitosti vzniku a zániku ako u človeka. Základy zmien vyplývajú zo zmien dopytu, z technického pokroku, zo zmien hospodárskych, ekonomických a pod. Tieto zmeny sa prejavujú tým, že ponúkané prepravné služby majú na trhu obmedzenú životnosť a počas svojho „života“ prechádzajú určitými relatívne odlišnými fázami. Životný cyklus prepravnej služby je možné modelovať a zobraziť ako časovo orientovaný a trhovo reagujúci model krivkou, ktorá vyjadruje závislosť obratu alebo zisku danej prepravnej služby od času.

V ideálnom vyjadrení môže prepravná služba prechádzať týmito fázami:

·zavádzanie,

·rast,

·zrelosť,

·nasýtenie,

·útlm.

 

Fáza zavádzania

 

Vo fáze zavádzanie prepravnej služby na trh sa môže dopravný podnik stretnúť s váhavosťou a malou pripravenosťou zákazníka na jej využívanie, zvlášť ak ide o nový druh prepravnej služby, ktorá nemá na prepravnom trhu substitúty. Na začiatku sa pre jej nákup rozhodnú len tí spotrebitelia, ktorí sú prístupní novinkám. Uvedená skupina zákazníkov prideľuje cene podradnú úlohu. Pre tento relatívne malý počet zákazníkov – „trhových pionierov“ môže dokonca vyššia cena urobiť

novú prepravnú službu ešte atraktívnejšou. Malý stupeň odhadu úžitku novej prepravnej služby, čo spôsobuje váhavosť zákazníkov, si vyžaduje vynaloženie značných prostriedkov na marketing. Vo výkaze ziskov a strát to znamená počiatočné straty. Dĺžka fázy zavádzania závisí od toho, ako rýchlo príjmu zákazníci novú službu. Fáza zavádzania končí, ak je dosiahnutý kritický bod rentability, čiže vynaložené náklady sa rovnajú výnosom za zrealizované prepravné služby.

Vo fáze zavádzania prepravnej služby je jej cena obvykle vyššia, pretože sú vyššie i náklady na jej realizáciu, je potrebné odstraňovať počiatočné nedostatky technického, technologického a organizačného charakteru.

 

Z hľadiska marketingovej stratégie sú v tomto štádiu dominantné dva činitele: cena prepravnej služby a náklady na podporu odbytu. Z tohto hľadiska je možné uvažovať o týchto základných strategických variantoch:

 

Stratégia intenzívneho marketingu, pri ktorej dominuje snaha udržať relatívne vysokú cenu prepravnej služby, pričom sa žiadúci objem odbytu zabezpečuje vysokou intenzitou marketingových aktivít pri uskutočňovaní vhodných foriem podpory odbytu (propagácia, osobný predaj). Vysoké marketingové náklady sú kompenzované vysokou cenou a nákladovou rentabilitou prepravnej služby.Stratégia výberového prenikania, pri ktorej sa usiluje o udržanie relatívne vysokej ceny (vysoko kvalitnej prepravnej služby) pri relatívne obmedzených marketingových aktivitách podpory predaja. Prijateľný výsledok sa dosiahne vysokou cenou pri relatívne obmedzenom odbyte a nízkymi marketingovými nákladmi.

 

Stratégia širokého prenikania, pri ktorej sa pripúšťa i nízka cena prepravnej služby, pričom sa rozvíjajú intenzívne marketingové aktivity podpory odbytu. Prijateľný výsledok je dosiahnutý vysokým predajom relatívne lacnej prepravnej služby, čo si vyžaduje vysoké marketingové náklady pri nižších výrobných nákladoch.

 

Stratégia tzv. pasívneho marketingu, pri ktorej sa pripúšťa relatívne nízka cena pri relatívne nízkej marketingovej aktivite. Prijateľný výsledok dopravný podnik dosiahne širokým odbytom lacnej prepravnej služby s nízkymi výrobnými i marketingovými nákladmi.

 

Fáza rastu

 

Ak sa opatreniami vo fáze zavádzania podarilo u zákazníkov prebudiť záujem o novú prepravnú službu, nastáva v nasledujúcej fáze búrlivý vzostup dopytu. Okrem záujmu nových zákazníkov sa uskutočňuje i opakované využívanie prepravnej služby, čo rozširuje trh. Od začiatku tejto fázy môžu byť v súvislosti s novou prepravnou službou realizované prvé zisky, ktoré potom rýchlo stúpajú. Priaznivo sa rysujúci vývoj obratu a zisku však priláka vo fáze rastu prvých konkurentov. Vo fáze rastu môže podnik cestnej dopravy po dlhšiu dobu zabezpečiť rýchle tempo prírastkov odbytu niekoľkými spôsobmi, napr.:

 

· zvyšovaním kvality poskytovanej prepravnej služby (nižšia doba prepravy, vyššia bezpečnosť),

· získavaním nových trhových segmentov (cenová diferenciácia),

· rozvojom odbytových ciest (spolupráca s väčším počtom zasielateľských podnikov a cestovných kancelárií),

· intenzifikáciou propagácie a ostatných foriem podpory odbytu (vrátane

dodatočných služieb: colná deklarácia, skladovanie, pasová služba),

· znižovaním ceny prepravnej služby a uplatňovaním ďalších nástrojov

cenovej politiky (rabaty, výhodné platobné podmienky, úverovanie).

 

Fáza zrelosti

 

Ide o fázu, kedy sa síce ešte absolútne zvyšuje obrat, klesá však už miera zmeny obratu a zisk. V tejto fáze nadobúda veľký význam cenová politika, pretože teraz už vzrástlo u zákazníkov uvedomenie si ceny. Na základe tlaku trhového prostredia môže dôjsť ku zníženiu ceny, na čo silne reagujú i tie vrstvy zákazníkov, ktorí na začiatku zdržanlivo pristupovali k ponúkanej prepravnej službe. Pribúdanie stále novej konkurencie zostruje súťaž a klesajú príjmy. Koniec fázy zrelosti sa vyznačuje tým, že tiež obrat v absolútnom vyjadrení postupne rastie len pomaly a jeho vývoj smeruje ku stagnácii.

V tomto štádiu je možné použiť napr. tieto stratégie:

· modifikácia trhu – cieľom je získať nových zákazníkov, a to objavením

nových trhových segmentov, prípadne nájdením novej možnosti uplatnenia

prepravnej služby,

· modifikácia prepravnej služby – cieľom je zvýšiť objem odbytu zvyšovaním kvality, prípadne atraktívnosti prepravnej služby,

· posilnenie marketingových nástrojov, napr. intenzívnejšou stimuláciou

zákazníkov (rabaty, výhodné dodacie a platobné podmienky, prípadne financovanie odbytu), znížením ceny, novou účinnejšou formou propagácie.

 

Fáza nasýtenia

 

V tejto fáze dosahuje obrat svoj absolútne najvyšší bod. Dopyt stagnuje, trhový potenciál je vyčerpaný. Pre udržanie si pozície na trhu musí uvažovať dopravný podnik o znížení ceny. Takéto opatrenia sú však účinné len pri prepravných službách, po ktorých je dopyt cenovo elastický, ako je osobná doprava do zamestnania, do školy a nákladná doprava, ktorá je súčasťou technologického procesu výrobných podnikov. V prípade iných prepravných služieb sa uvedené opatrenia výrazne

premietnu do výnosovej situácie, čo spôsobí, že na konci fázy nasýtenia zisk podniku cestnej dopravy značne klesá.

 

Fáza útlmu

 

V tomto štádiu rapídne klesá dopyt po prepravnej službe, na prepravnom trhu sa začínajú objavovať nové prepravné služby s

konkurenčnými prednosťami. Vzostup nových konkurenčných prepravných služieb urýchľuje pokles obratu a ani znižovanie ceny prepravy už nepodnecuje nákup. Krok do zóny straty je neodvratný, pretože nevyťažené kapacity prinášajú vysoké nákladové zaťaženie. Nutným dôsledkom pre podnik cestnej dopravy je rýchle stiahnutie ponuky danej prepravnej služby z trhu. Životný cyklus prepravnej služby môže marketingovým manažérom podniku cestnej dopravy slúžiť ako východiskový model pre opatrenia v jeho rôznych fázach. Životný cyklus je možné zaznamenať spätne alebo počas aktuálneho vývoja pozície prepravnej služby na trhu. V tomto prípade sú indikátormi dĺžky trvania jednotlivých fáz hraničné hodnoty obratu a zisku. I keď pre prognózy obratu sa model životného cyklu dá použiť len obmedzene, i napriek tomu je určitou základňou pre marketingové rozhodovanie. Ide predovšetkým o situácie, kedy treba rozhodnúť na základe aktuálneho vývoja kedy, a s ktorými nástrojmi marketingového misu treba životnosť danej prepravnej služby podporiť

 

8. Majetok podniku

Aby podnik mohol uskutočňovať hospodársku činnosť, potrebuje majetok. Majetok sa delí:

1) Dlhodobý majetok slúži dlhší čas a používaním sa opotrebúva. Delí sa na:

· DHM – budovy, stavby, pozemky, stroje, samostatne hnuteľné veci (dopravné prostriedky, inventár), ktorých ocenenie je viac ako ..........- € a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.

·  DNM – zložky majetku –  software, goodwill, zriaďovacie náklady, oceniteľné práva, ktorých ocenenie je viac ako ..........,- € a doba použiteľnosti je dlhšia ako  ako 1 rok.

· DFM– cenné papiere a vklady na dobu dlhšiu ako jeden rok; pôžičky s dobou splatnosti dlhšou ako 1 rok

- DPO - dlhodobé pohľadávky - sú to pohľadávky podniku voči fyzickýmalebo právnickým osobám, ktoré majú byť premenené v budúcnosti na peniaze.

 

2)Krátkodobý majetok je v ustavičnom pohybe a obehu. Delí sa na:

· Zásoby – predstavujú stav skladovaného materiálu, nedokončenej výroby, polovýr.vlast.výroby, výrobkov, tovaru, zvierat.

· KPO - Pohľadávky – vyplývajú z obch.vzťahov – pohľadávky voči odberateľom za predané a dosiaľ nezaplatené výrobky a služby.

·Krátkodobý finančný majetok – peňažné prostriedky v hotovosti, na účtoch, v ceninách, šekoch, ..

Zdroje krytia majetku predstavujú z čoho, od koho a z akých zdrojov si podnik obstaral svoje prostriedky.

Vlastné imanie: vlastný dlhodobý zdroj krytia majetku

· základné imanie – finančný podiel, ktorý vložil vlastník do podniku a je zapísaný v obch.registri

· kapitálové fondy – vklady do podniku, ktoré nie sú súčasťou základ.imania.

· fondy tvorené zo zisku – vytvárajú sa zo zisku podniku a sem patrí predovšetkým rezervný fond – slúži ako dlhod.zdroj krytia strát a má tvoriť 10 alebo 20%.

· VH z min.rokov – vo forme nerozdeleného zisku z min.roka, neuhradené straty min.roka.

· VH z bež.účt.obdobia – slúži na zveľaďovanie podniku

Cudzie zdroje krytia: ,,požičaný“ zdroj krytia majetku

· záväzky - z čas.hľadiska : dlhodobé, krátkodobé (viac/do 1 roka). Vyplývajú z obch.vzťahov – záväzky voči dodávateľom, daň.úradom, úradom soc.zab.,..

· úvery – finančné pôžičky podniku poskytnuté komerčnou bankou na krytie majetku. Podľa lehoty splatnosti : krátkodobé, dlhodobé.

· rezervy – zákonné, dobrovoľné

Obstaranie majetku

Spôsoby obstarania majetku:

• kúpou
• vlastnou činnosťou
• bezplatným prevodom – darovaním
• preradením z osobného vlastníctva do podnikania
• na základe zmluvy o kúpe najatej veci  - finančný lízing

9. Personalistika

Výber zamestnancov a personalistika

Zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca pri vzniku pracovného pomeru tieto doklady:

1. Písomnú žiadosť o prijatie do pracovného pomeru.
2. Osobný dotazník – ktorý zamestnanec vyplní a podpíše.
3. Doklady o vzdelaní – napríklad vysvedčenie, výučný list.
4. Výpis z registra trestov – či uchádzač o zamestnanie nebol trestaný.
5. Potvrdenie od lekára, či je na prácu zdravotne a duševne spôsobilý. Toto potvrdenie môže zamestnávateľ vyžadovať pre určité druhy práce.
6. Pracovný posudok predchádzajúceho zamestnávateľa.

 

Ak chce uzatvoriť pracovný pomer mladistvý – občan, ktorý má nad 16 rokov, musí zamestnávateľovi preložiť:

-         potvrdenie o svojom zdravotnom stave

-         vyjadrenie svojich rodičov

 

Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od zamestnanca tieto informácie:

1.Či je žena tehotná

2. o rodinných pomeroch

3. o politickej, odborovej a náboženskej činnosti.

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru pre:

a.)    zamestnávateľa

1. Prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy
2. platiť zamestnancovi za vykonanú prácu
3. vytvárať vhodné pracovné prostriedky

 

b.)    zamestnanca

1. Vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve
2. dodržiavať pracovnú disciplínu

 

Pri nástupe do práce sa zamestnanec riadne oboznámi s pracovným poriadkom platným v podniku a predpismi bezpečnosti ochrany& zdravia pri práci, ktoré musí dodržiavať

 

Výber zamestnancov – dva základné kroky:

- vyhľadávanie pracovníkov

a) interné zdroje – uvoľnení pracovníci v rámci reorganizácie

b) externé zdroje – absolventi škôl, nezamestnaní, ženy v domácnosti

 

- vlastný výber pracovníkov

a) predbežná selekcia – roztriedenie záujemcov na tých, ktorí prichádzajú do úvahy na príslušné miesto a tých, ktorí nespĺňajú kritériá. b) interwiev – pohovor s vybranou skupinou – osobný pohovor, psychotest, test zručnosti

Výber pracovníkov sa končí rozhodnutím o výbere pracovníka.

Každá výberová metóda je založená na dvoch základných princípoch:

- vychádza z predpokladu, že predchádzajúci vývoj a pracovné chovanie uchádzača poukazuje na jeho budúcu výkonnosť (preto sa prihliada na pracovné vysvedčenie)

- testy psychologickej spôsobilosti skúmajú súčasné chovanie uchádzača

Pri prijímaní nových vedúcich pracovníkov je nutné zvážiť, ktoré vlastnosti sú nepostrádateľné:

Ø vedomie zodpovednosti

Ø tvrdošijnosť

Ø schopnosť spolupráce

Ø kreativita

Ø schopnosť nadchnúť sa pre vec

Pracovná zmluva

Nemusí mať písanú formu, ale predpokladá sa, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou.

Musí mať 4 základné náležitosti:

1. druh práce (opis pracovnej činnosti)

2. miesto výkonu práce

3. deň nástupu do práce

4. mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve

Skúšobná doba

Môže byť uzavretá pri pracovnom pomere tak na dobu určitú, ale aj neurčitú. Musí byť dohodnutá písomne a jej dĺžke môže byť dohodnutá maximálne na 3 mesiace. Skúšobná doba sa predlžuje o časť prekážok na strane zamestnanca.

Pracovný pomer na dobu určitú

Doba, na ktorú je možné dohodnúť pracovnú zmluvu je maximálne na 3 roky. Keby sa zmluvný účastníci pracovno-právneho vzťahu dohodli alebo predĺžili pracovný pomer na dobu určitú v priebehu 12 mesiacov od skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú bez zákonného dôvodu alebo s iných dôvodov, išlo by o pracovný pomer na neurčitú dobu.

Napr. žiak učilišťa v prospech zamestnávateľa, pre ktorého sa vychováva, nemôže s ním dohodnúť skúšobnú lehotu. Pracovný pomer môže uzavrieť zmluvou na 3 roky maximálne – doba určitá.

Skončenie pracovného pomeru – spôsoby

A) dohodou

Zákon nevyžaduje písomnú formu, odporúča ju, ale musí byť zrejmé k akému dátumu končí pracovný pomer.

B) výpoveďou

Výpovedná doba všeobecná je 2 mesiace. Plynúť začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhému účastníkovi. Výnimku tvorí tzv. kvalifikovaná výpoveď daná zamestnávateľom, ktorej dĺžka je 3 mesiace a podáva sa z tzv. kvalifikovaných výpovedných dôvodov.

Kvalifikovaný dôvod = 1. sa zrušuje, alebo premiestňuje zamestnávateľ

2. nadbytočnosť

V zákone je zabezpečená ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Zamestnávateľ musí uviesť dôvod výpovede. Zamestnanec nemusí uviesť dôvod.

C) okamžitým skončením

Týmto spôsobom môže pracovný pomer ukončiť aj zamestnávateľ, a aj zamestnanec. Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru (subjektívna lehota), maximálne však do jedného roka (objektívna lehota). Pracovný pomer končí automaticky, napr. ak bol zamestnanec odsúdený na výkon trestu.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca (prekluzívna lehota) odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie pracovného pomeru dozvedel. (napr. ak nemôže vykonávať prácu na základe lekárskej prehliadky, nevyplatil mu zamestnávateľ mzdu,...) Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume 2-mesačného priemerného mesačného zárobku. Okamžité zrušenie pracovného pomeru nastáva dňom doručenia (písomnou formou) druhému účastníkovi.

D) skončením v skúšobnej lehote

V rámci etiky zákon predpokladá 3-dňovú výpovednú lehotu, ale nie je táto lehota striktne stanovená. Pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej lehote sa dôvod neuvádza.

E) smrťou zamestnanca.