Daňová sústava

Daňová sústava, priame a nepriame dane

Daňová politika je súčasťou finančnej politiky štátu. Zdanenie príjmov ovplyvňuje dopyt po tovaroch a službách (výdavky domácností) a reguluje investovanie a rozvoj podnikov (výdavky firiem).

Daňová sústava má tieto funkcie:

- fiškálna funkcia – vytvoriť dostatočne veľký štátny rozpočet (všetky dane),

- regulačná funkcia – regulovať spotrebu niektorých produktov (spotrebná daň na cigarety),

- stimulačná funkcia – stimulovať ekonomické činnosti (daňové úľavy, výška daní),

- sociálna funkcia – pomáhať riešiť sociálne potreby (odpočítateľné položky).

Členenie daňového systému:

Typy daní: 1. Priame dane – sa priamo viažu na majetok a príjmy daňovníka. Daňovník jeznámy, platí daň správcovi dane.

                    2. Nepriame dane –  sa viažu na tovar a služby, odovzdávajú sa sprostredkovane (daňovník nie je známy). Dane zaťažujú daňovníka (spotrebiteľa), ale platiteľom dane je dovozca, výrobca (spotrebná daň) alebo predajca (DPH).

                                                  a) Univerzálne, ktoré sa vzťahujú všeobecne na všetky druhy tovarov v tuzemsku (DPH).

                                                  b) Selektívne, ktoré sa vzťahujú na vybrané druhy tovarov, podľa daňových zákonov /spotrebná daň).

Platiteľom priamej dane je daňovník – osoba zaťažená daňou.

Nepriamu daň zaplatí v cene výrobku každý, kto si kúpi výrobok alebo službu.

Daňová sústava Slovenskej republiky sa vytvoril 1. januára 1993, dňom vzniku samostatnej republiky po rozdelení Československej republiky.

Daňová ústava vznikla s cieľom vytvoriť zdroje verejných financií, ktoré sú určené na krytie potrieb štátu. Daňová sústava sa zameriava na primerané zdanenie všetkých subjektov podľa jasných zásad.

Zásady zdaňovania:

1. všeobecnosť – univerzálna platnosť, minimalizácia výnimiek,
2. dostatočnosť daňových výnosov –na pokrytie potrieb verejných financií,
3. určitosť-jasne stanovený objekt, subjekt, sadzby, termíny a pod.,
4. únosnosť –primeraná záťaž daňovníkov,
5. jednoduchosť a minimalizácia nákladov spojených s vyberaním daní.

Štruktúra daňovej sústavy podľa druhu daní: 

Daňová sústava SR:  A Priame dane: 1. daň z príjmov fyzických osôb

                                                                2. daň z príjmov právnických osôb

                                                                3. daň z nehnuteľností

                                                                4. miestne dane (z motorvých vozidiel, za psa) a poplatky (komunálne odpady)

                                   B nepriame dane: 1. daň z pridanej hodnoty

                                                                  2. spotrebné dane

                                                                     - z liehu, piva, tabaku, minerálneho oleja.

Základné daňové pojmy

Daň je povinná zákonom stanovená platba, ktorú odvádzajú daňové subjekty štátu (štátny rozpočet a miestne rozpočty). Subjektom zdanenia sú fyzické a právnické osoby. Niektoré dane môžu daňovníci platiť formou splátok. Splátka dane je časť dane. Daňová povinnosť je splnená splatením poslednej splátky. Ak nezaplatí daňovník v lehote stanovenú daň, vznikne daňový nedoplatok.

Platiteľ dane je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná v stanovenom termíne daň odviesť správcovi dane na základe daňového dokladu a nesie zodpovednosť za správnosť a včasnosť zaplatenej dane. Platiteľ dane nemusí byť vždy totožný s daňovníkom (spotrebná daň, DPH).

Daňovník je osoba, ktorá je daňou zaťažená. Objektom zdanenia sú príjmy (mzda, zisk), majetok (dom, pozemok), tovary a služby (benzín, ubytovanie) a činnosti (cestná daň), ktoré tvoria základ dane

Daňovník vypočíta daň z daňového základu. Daňový základ je finančné vyjadrenie predmetu dane (nehnuteľnosti, príjmov a podJna základe sadzby dane.

Sadzba dane je nástroj, ktorý určuje spôsob výpočtu dane. Môže byť:

a)      pevná – udaná v €

b)      pohyblivá –udaná v %, ktorá môže byť:

-progresívna – čím je vyšší základ, tým je vyššia sadzba

-proporcionálna – sadzba dane je jednotná (napr. v %)

Daňové priznanie je úradné tlačivo, ktoré podáva platiteľ dane alebo jeho zákonný zástupca za zdaňovacie obdobie v stanovenom termíne. Slúži ako podklad na výpočet dane.

Správca dane môže byť:

- daňový úrad (napr. pre daň z príjmu),

- obec (napr. pre daň z nehnuteľností),

- colný úrad (napr. pre spotrebnú daň pri dovoze tabakových výrobkov).

Daň z pridanej hodnoty – DPH

Pridaná hodnota je tá časť hodnoty tovaru, ktorú k hodnote vstupu pridá podnikateľ svojou činnosťou. Vo finančnom vyjadrení je pridaná hodnota rozdiel predajnej ceny výrobku (bez DPH) a ceny vstupov na výrobu (bez DPH).

Platiteľ dane je povinný uchovávať daňové doklady pre určenie dane desať rokov od konca vzniku daňovej povinnosti. 

Daňové doklady: 1. bežné (faktúra)

                              2. zjednodušené (pokladničný blok, cestovný lístok)

                              3. špeciálne (splátkový  kalendár – lízing, colné vyhlásenie)

                              4. zvláštne (opravný daňový doklad                                                           

Základom pre výpočet DPH dovezeného tovaru je suma základu pre vymeranie cla, cla a colných poplatkov a spotrebnej dane. DPH pri autobusovej preprave sa platí za každú osobu a prejazdený kilometer pevnou sadzbou.