2010 - 60 rokov od založenia školy

V roku 1950  Československé dráhy nutne potrebovali kvalifikovaných pracovníkov pre zvládnutie náročných úloh pre zabezpečenie železničnej dopravy. Z toho dôvodu bolo v najväčšom železničnom uzle na východe republiky zriadené Stredisko pracujúceho dorastu pri Rušňovom depe v Košiciach. Stredisko malo zo začiatku iba učňovskú dielňu, ktorú postavili sami učni za pomoci odborných inštruktorov. Podmienky boli ťažké. Bol nedostatok odborného náradia, chýbalo základné zariadenie pre zabezpečovanie odborného výcviku.

V roku 1952 sa začali zriaďovať učilištia štátnych pracovných záloh. Pre  nedostatočné materiálne a technické vybavenie nebolo Stredisko pracujúceho dorastu ČSD zaradené do systému štátnych pracovných záloh. Bolo však premenované na Závodnú učňovskú školu ČSD, v ktorej sa postupne vytvárali lepšie podmienky pre výchovu a vzdelávanie učňov. Zriadil sa internát v budove Jozefínou pri Ťahanovciach a neskôr tzv. baraky na Švermovej ulici upravili pre ubytovanie 200 učňov. Zároveň boli v týchto budovách zriadené aj učebne pre teoretické vyučovanie. Odborný výcvik sa naďalej zabezpečoval v Rušňovom depe v Košiciach.

Za pomoci ministerstva dopravy a Správy dráhy v Košiciach učňovská škola poskytovala svojim učňom všestranné odborné a teoretické vzdelanie a vytvárali sa stále lepšie podmienky pre plnenie stále náročnejších úloh vo všetkých oblastiach výchovy.

Nový učňovský zákon z 12.12.1958 odstránil nejednotnosť v riadení a organizácii prípravy kvalifikovaných robotníkov a zároveň vytvoril vhodné podmienky k tomu, aby sa profesionálna príprava a celý výchovno – vzdelávací proces uskutočňoval podľa jednotných zásad.

Ďalšia etapa v histórii školy začala v školskom roku 1959/60, kedy bola v zmysle zákona 89/1958 premenovaná na Železničné odborné učilište v Košiciach. Situácia na železnici vyžadovala ďalšie zvýšenie počtu učňov, čo zákonite vyvolalo potrebu zvýšiť počet pedagogických pracovníkov – učiteľov, majstrov odborného výcviku a vychovávateľov. Zaviedli sa záväzné učebné osnovy v teoretickom i praktickom vyučovaní. Bol to progresívny prelom v celom učňovskom školstve. Celý systém centrálneho riadenia prevzalo ministerstvo dopravy ako vrcholný dozorný orgán. Začali sa vytvárať kvalitnejšie podmienky pre teoretické vyučovanie, odborný výcvik i mimoškolskú výchovu, hľadať vhodné priestory, doplňovať teoretické vyučovanie učebnými pomôckami, dielne strojmi a zariadením. Prinášalo to však značné problémy, ale za pomoci tzv. materských výkonných jednotiek ČSD, najmä Rušňového depa v Košiciach a od roku 1963 aj Elektro úseku v Košiciach a Oznamovacích a zabezpečovacích dielní v Košiciach, sa darilo pripravovať dobrých odborníkov pre opravárenskú činnosť ČSD.

Z organizačných dôvodov bolo v období rokov 1961 a 1962 teoretické vyučovanie v učilišti prerušené, učni boli rozdelení do učilíšť vo Zvolene a Vrútkach. Časť majstrov odborného výcviku ostala pracovať s učňami tretieho ročníka v Košiciach a ostatní boli preradení v rámci ČSD na iné pracoviská.

Znovuzriadené učilište s komplexnou výchovou začalo svoju činnosť od 1.7.1963. V školskom roku 1963/64 sa v učilišti pripravovalo spolu 326 učňov pre profesie:

• prevádzkový zámočník
• zámočník koľajových vozidiel
• mechanik motorových rušňov a vozňov
• elektromontér rozvodných zariadení
• elektromechanik

a každý rok ich počet narastal. Postupne bol rozširovaný aj okruh odborov o profesie traťového hospodárstva a oznamovacej  a zabezpečovacej techniky.

V školskom roku 1965/66 sa začalo s prípravou učňov v päťročnom súvislom štúdiu, ktoré bolo povolené Správou Východnej dráhy a ministerstvom školstva. Železničné odborné učilište v Košiciach bolo medzi prvými učilišťami na Slovensku a prvé v rámci železničných učilíšť s touto formou prípravy učňov.

V roku 1968 bola v učilišti otvorená aj Stredná škola pre pracujúcich.

V roku 1978 bolo Železničné odborné učilište v Košiciach premenované na Stredné odborné učilište železničné v Košiciach a pokračovalo v príprave odborných pracovníkov v trojročných a štvorročných učebných a študijných odboroch. Počas svojej existencie menilo ŽOU a SOUŽ i svoje pôsobisko. Sťahovanie sa z objektu do objektu bolo ukončené výstavbou nového areálu SOUŽ v Košiciach, ktorého základný kameň bo položený 1.11.1980. Prvá časť stavby bola odovzdaná do užívania k 1.9.1984 a súčasný komplex SOUŽ /budova teoretického vyučovania, domov mládeže a jedáleň/ bol ukončený v roju 1986.

V roku 2000 sa dokončila i výstavba telocvične.